logo realitycelder
Vráťme Štiavnici jej pôvodnú tvár a naše činy budú mať zmysel...

Ján Zambor

Ján Zambor

JÁN ZAMBOR (Tušická Nová Ves, okres Michalovce, 1947) je básnik, literárny vedec a prekladateľ poézie. Pracuje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde prednáša všeobecnú poetiku, historickú poetiku (slovenskú poéziu 20. storočia) a vedie kurzy z interpretácie slovenskej poézie i prózy a zo španielskej a ruskej poézie. Vyšli mi básnické zbierky Zelený večer (1977), Neodkladné (1980), Kôň na sídlisku (1983), Plné dni (1988), Pod jedovatým stromom (1995), Soprán dažďových kvapiek (2000) a Nádhera zmesi (časť z nej vo výbere Melancholický žrebec, 2003, celá vo výbere Sťahovavé srdce, 2007). Básne uverejnil v antológiách Mávnutie krídel. 42 slovenských haiku (2011), Proglas. Preklady a básnické interpretácie (2012) a Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií) (2013). Tohto roku mu vyjde nová zbierka Dom plný neviditeľných. Knižné prekladové výbery z jeho poézie vyšli v Bulharsku, v Nemecku a v Bielorusku. Je autorom literárnovedných kníh: Ivan Krasko a poézia českej moderny (1981), Báseň a ticho. O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov (1997), Preklad ako umenie (2000), Interpretácia a poetika. O poézii slovenských básnikov 20. storočia (2005), Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu (2010) a Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách (2013). Knižne uverejnil preklady poézie: ruskej (A. S. Puškin, M. J. Lermontov, V. Briusov, A. Achmatovová, V. Chlebnikov, M. Cvetajevová, B. Pasternak, G. Ajgi, antológia Kniha ruskej poézie), španielskej a hispanoamerickej (J. Manrique a elégie 20. storočia, sv. Ján z Kríža, baroková tvorba, F. García Lorca, V. Aleixandre, M. Hernández, J. L. Borges, J. Jorge Padrón), ukrajinskej (I. Franko, P. Tyčyna, D. Pavlyčko) a českej (J. Seifert).

 

Ukážka z tvorby

VIETOR (zo zbierky Pod jedovatým stromom)

 

Celú noc vietor, moja nespavosť.

Sto ráz sa zbytočne ukladal,

skrúcal sa do klbka, v márnom úsilí

pripomenúť si sladký prenatálny stav.

Opäť lomozí,

zobákom klope na okno,

tlčie doň veľkými krídlami.

Tá temná vášeň,

opäť a opäť sa hlasito rozhára.

V návaloch zúrivosti

láme brezové konáre,

vyvracia vetché stromy,

vytrháva škridly zo strechy

a rozbíja ich ako taniere.

© 2011 OZ FÓRUM STAREJ ŠTIAVNICE, Banská Štiavnica. Všetky práva vyhradené.