Banská Štiavnica - mesto svetového dedičstva

Banská Štiavnica - jedinečné mesto s neopakovateľnou atmosférou. Na jej území sa nachádza 201 národných kultúrnych pamiatok.

V r. 1993 bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dejiny mesta sa začali písať pred r. 1238, kedy boli udelené Banskej Štiavnici privilégiá kráľovského mesta. Jej história je úzko spätá s baníctvom, o čom svedčí aj erb, kde je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje. Banskoštiavnický rudný revír bol v ťažbe striebra v niektorých obdobiach od 13. do konca 18. storočia najproduktívnejším zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k významným producentom.

Keď v roku 1762 Mária Terézia zriadila v Banskej Štiavnici Banícku akadémiu - prvú vysokú školu technického charakteru na svete, mesto sa stalo centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe.

S hospodárskym rozvojom išiel ruka v ruke aj stavebný a kultúrny rozmach mesta. Veľké prestavby zaznamenalo mesto v 16. stor., keď sa pred tureckým nebezpečen­stvom uzavrelo dvojitým pásom opevnenia s bránami na prístupových cestách a s dvomi renesančnými protitureckými pevnosťami, Starým a Novým zámkom.

Srdcom mesta je Námestie sv. Trojice obkolesené honosnými meštianskymi domami. V jeho strede sa vypína morový stĺp so súsoším sv. Trojice zo začiatku 18. stor. Medzi architektonické skvosty patria sakrálne stavby - neskorogotický Kostol sv. Kataríny, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, klasicistický Evanjelický kostol, ktoré vyrážajú dych svojou krásou. Už z diaľky púta pozornosť vari najpôvabnejšia z domi­nánt mesta - baroková Banskoštiavnická kalvária - komplex sakrálnych stavieb citlivo zasadený do prírodného prostredia. Dodnes svedčia o zašlej sláve baníckeho mesta aj významné účelové budovy, starobylý Kammerhof - sídlo banskej komory, Radnica, Klopačka a 11 objektov bývalej Baníckej akadémie.